Zasvěcený pohled na otázku o příčině pádu malajsijského letadla
Civilné lietadlo má v sebe zariadenie ktoré na prijaté vlny vysiela spätne informáciu obsahujúca údaje o type lietadla (podľa celosvetového štandardu). Nové modely navyše posielajú údaje o smere (trase) kde letia, aký majú letový plán apod. Takže ak letelo to lietadlo nad radarom (reálne pokrývajú aj viacero radarov naraz) tak museli dostať info že ide o civilný Boing 777 s menom leteckej spoločnosti označením lietadla. Vysoko pravdepodobne museli vedieť že letí z Amsterdamu do Malajzie apod. Civilné lietadlo má spravidla pusteného autopilota ktorý drží výšku, smer a rýchlosť. Vôbec nemanévruje (prudko neklesá, nestúpa (to by cestujúci nechceli), nezahýba do strán apod.) Korekcie smeru sa robia pomaly a vo veľkom oblúku. Na radare oni nevidia fotku čo hore lieta ale odrazový obraz od vysielaných vĺn. Tvarovo vidia veľmi solídne trup lietadla (nazeleno) takže spliesť si úplne odlišné typy lietadiel je BLUD. Keď šli odpaľovať raketu tak to bolo jasne vedomé a vedeli čo robia. Omyl, náhoda je totálne nepravdepodobné.
Systém BUK sa používa aj na Slovensku. Prakticky taký istý radarový systém apod. Je prakticky nemožné aby nezaškolení ľudia vedeli niečo také obsluhovať. Reálny zácvik na používanie trvá tri mesiace a viac. Systém BUK nemôže odpáliť jeden človek. Minimálne traja. Reálne je to aspoň tak 5-6 ľudí. Odpálenie rakety nie je iba stlačením tlačídka ale robí sa z riadiacej jednotky čo je v podstate notebook (počítač) z bezpečnostným systémom (v riadiacom mobilnom aute) kde treba kódy minimálne dvoch ľudí naraz. Takže náhodný vojak nemá šancu keď nevie heslá, kódy apod. Jeden vie iba časť – nikto nevie naraz všetky (pokiaľ si nepovedia).
Pre malé rakety zácvik ide za pár hodín či dní zaškoliť ale na väčšie rakety na dostrel nad 6-7km výšky letu objektu ťažko. Druhá vec je, že lietadlo letiace vo výške 10km ide rýchlosťou okolo 800-900 km za hodinu čo je 200-250 metrov za sekundu. Kým lietadlo do 4 km výšky letí podstatne pomalšie. Okolo 300-400 km za hodinu, čo je okolo 100 metrov za sekundu. Takže zamerať cieľ pre raketu v tak vysokej výške s takouto rýchlosťou nie je až tak jednoduché. Tobôž ak je zlé počasie. Navyše raketu BUK treba nielen odpáliť ale celú dobu letu reálne zo zeme sledovať na radare.
To čo sa píše o dostrele rakety je treba spresniť. Raketa má spaľovací motor ktorý po odpálení spaľuje stlačený plyn pod obrovským tlakom. Ten údaj hovorí na koľko km letu má raketa palivo. Keď jej dôjde tak padne. Najvyššia účinnosť je 30-70 percent paliva. Ak ho má málo tak letí podstatne pomalšie. Takže ak dolet je 42 km tak na dostrel objektu vo výške 10km reálne raketa letí okolo 15-20 km + sledovanie cieľa. Takže ak objekt letí 200m za sekundu v 10km výšky tak objekt musí byť zameraný veľmi dobre a odpálená raketa musí sa rýchlo dostať k objektu. Neskúsený vojak, ktorý nepozná chovanie sa rakety, nemá šancu niečo také urobiť. Ako som vravel, vojak musí sledovať let rakety BUK na radare zo zeme.
Po odpálení rakety na oblohe ide typický prejav pohybu objektu rýchlo spaľujúce palivo – biela čiara sledujúca let rakety. Do výšky 5-6km rakety je to krásne vidieť zo zeme reálne do vzdialenosti 15 km. Fotku či video letiacej bielej čiary nikto zatiaľ neukázal. Navyše, zo satelitov všetky civilné (aj vojenské) lietadlá sú sledované. Raketa tiež na satelitnom radare dáva stopu takže za 3-4 hodiny od udalosti musia mať dáta z nich v USA, Rusku, EÚ ... a presne vedia kde to buchlo a okruh tak 2km z miesta kde to bolo odpálené.
A na koniec trochu fyziky. Voľný pád telesa sa počíta podľa vzorca h = 1/2 g * t^2. Kde g je gravitačná konštanta rovná zhruba 9,8. Zaokrúhlime na 10. Ak objekt letí vo výške 10000m tak koľko sekúnd by padal voľným pádom? Zhruba 45s. Lenže lietadlo letí 200-250m za sekundu kým vektor voľného pádu má zrýchlenie necelých 10. Čiže veľký nepomer. Takže vektor rýchlosti a smeru pádu (podobne ako výstrel delovej gule) hovorí že minimálne 30 km je na zemi vzdialenosť pádu od miesta zostrelenia z pohľadu zo zeme. Keďže vieme smer lietadla (zo západu (severozápadu' na východ (juhovýchod)) tak je jasné podľa miesta pádu že raketa nemohla letieť z Ruska. To by padlo na Ruskom území. Separatisti nemohli odpáliť ra ketu z vnútra územia ktoré majú pod kontrolou lebo by to padlo oveľa bližšie k hraniciam s Ruskom. Takže odpaľovať civilné lietadlo na bojovej línii tak vysoko vo vzduchu nekvalifikovanými ľuďmi s problematicky rozloženými radarmi v boji je nereálne. Tam sú PVO pre nízky dostrel (do 4-5km) ale určite nie 10km. Takže odpal musel byť z ukrajinskej strany (z bezpečného stanoviska s dobre rozloženými radarmi alebo z raketového komplexu) a raketa letela k výbuchu v smere letu lietadla, aby dopad bol čo najďalej od bojovej hranice.
Keď človek len trošku uvažuje tak musí byť jasné, že náhodná chyba, omyl je nemožné. Otázka znie, čo je za tým z politického hľadiska.
Zdroj: https://www.facebook.com/alex.gal.31?fref=ufi